Na čo je nám strach?
Každý z nás má svoje strachy, ktoré ovplyvňujú jeho myslenie, konanie, život. Keď sa ohlási ekonomická kríza, chudobní sa boja že nebudú mať na rožky, bohatí sa boja že im ubudne z bohatstva, teda len tí stredne bohatí, tí najbohatší totiž vedia že kríza je vyvolaná umelo pre nich znamená len väčší prílev materiálneho bohatstva. Včera som počula od jedného prebudeného človeka čo dokáže strach, miliardár, ktorý prišiel o 4 miliardy dolárov vraj skočil pod vlak.. zostali mu totiž už len 3 miliardy, no čo s takým životom? vVeď by ho "kolegovia" vysmiali. Ale dosť srandy, neviem či sa to naozaj stalo, ale je to celkom výstižné a ukazuje nám aký je strach nezmyselný. Čo je pre jedného strašiakom, to môže byť pre iného vytúženým snom.
Strach je v skutočnosti veľmi obmedzujúca temná energia, ktorá navyše nie je postavená na realite. Niektorí hovoria, že strach je potrebný na prežitie, niečo ako pud sebazáchovy, ale zabudli sme si uvedomiť, že doba keď sme žili "nadivoko" v prírode je dávno preč a tak sa menia aj niektoré potreby na prežitie. Strach je deštruktívna a zbytočná energia, ktorá nám spôsobuje v živote galibu nie len v hlave ale aj v iných častiach tela, pretože chronický strach spôsobuje choroby, ak sa neustále strachujeme o deti, o manžela, pred cestou, pre peniaze, kde nájdeme prácu a podobne, žijeme v neustálom utrpení že každý krok ktorý sa chystáme urobiť by mohol dopadnúť zle. A tak radšej stojíme na mieste, prípadne cúvame a pohybujeme sa radšej v dôverne známych vodách, čo však nikam nevedie, určite nie k rastu a pokroku, ktorý každá duša potrebuje.. veď preto sme tu, v ktovie koľkom ročníku školy zvanej život.
So strachom sa dá pritom celkom ľahko vybabrať, chce to však odvahu :) najlepšie strach zlikvidujeme ak sa mu postavíme čelom, to znamená urobíme presne to, čoho sa obávame, ja som si až teraz spätne uvedomila že to robím už dávno, na ilustráciu poslúži môj vlastný príklad: keď som pred rokmi robila vodičák, bola v Banskej Bystrici jedna pre mňa ťažká veľká križovatka, na ktorej pri odbočovaní vľavo keď zasvieti zelená na semafore treba zájsť do stredu križovatky a potom posúdiť či skutočne môžeme ísť a odbočiť vľavo, alebo dáme prednosť protiidúcim vozidlám. Poznáte to, také križovatky sú v každom meste, no hotová katastrofa pre nováčika, keď naskočí zelená a ja napriek tomu musím dávať pozor či netreba dať prednosť a neôžem veselo vyštartovať svojím smerom. Aj ja som mala v hlave neustále že sa tejto križovatke chcem vyhnúť, až mi to začalo liezť na nervy a začala som ju a jej podobné križovatky vyhľadávať, ak som aj mala možnosť sa jej vyhnúť, neurobila som to a povedala som si: "a just ťa prejdem". Teraz už nevidím žiadny rozdiel v "takej" a inej križovatke. Môj strach zmizol len čo som ju dva krát úspešne prešla.
Iný ale tiež veľmi účinný spôsob ako sa zbaviť strachu dokonca nevyžaduje ani skutočnú odvahu, stačí akože :). Pochádza od múdreho človeka Dala Carnegieho, ktorý poskytuje vo svojich knihách tony cenných rád ako prežiť spokojný život. Tento spôsob spočíva v otázke ktorú si položíme keď máme pred niečím strach: "čo najhoršie sa mi môže stať?" a v duchu si predstavíme všetky možnosti ktorých sa bojíme. Tieto situácie treba prijať a zmieriť sa s nimi. Vtedy zistíme že od najhoršieho sa výsledok začne postupne vyjasňovať a prichádzajú aj lepšie možnosti, začnú sa vynárať lepšie a lepšie konce až nakoniec zistíme, že to môbec nemusí byť také zlé a náš strach je vlastne neopodstatnený. Niekedy to nakoniec príde až smiešne.